Rozšírené vyhľadávanie
› Financovanie a poistenie› Steny, priečky› Izolácie a zateplenie› Vykurovanie, vykurovacie systémy› Solárne zariadenia› Tepelné čerpadlo› Vetranie a klimatizácia
Podstatou solárneho konceptu domu je pasívne využívanie slnečnej energie - teda vyhrievanie obytných miestností priamym slnečným žiarením. Nízkoenergetický dom (NED) pri zohľadnení poznatkov tepelného správania sa materiálov, nimi ohraničených priestorov a miestnej klímy využívajú vo zvýšenej miere zisky zo slnečnej energie.Vďaka tomu ich spotreba energie na vykurovanie je o 10 až 20 % nižšia ako pri štandardných budovách.
NED sa hmotovo i prevádzkovo otvárajú k juhu.Väčšia plocha domu je na dlhšej južnej fasáde, ku ktorej sú priradené obytné miestnosti. Pri orientácií NED je nutné zohľadniť miestne podmienky, ako sú svahovitosť terénu a jeho orientácia. Nesmieme zabudnúť na dostatočný odstup budovy od okolitých tieniacich prekážok, aby sa nízke zimné slnko dostalo na južnú fasádu. Typickými znakmi solárneho domu sú veľké presklenia na dlhšej južnej fasáde a malé okenné otvory na severnej strane, poskytujúce iba nutné osvetlenie vnútorných priestorov. Okná orientované na západ a východ prinášajú v zime málo energie a v lete sú spôsobujú prehrievanie miestností.
Pri výstavbe NED sa solárny koncept zónovania priestorov používa hlavne z dôvodu orientácie obytných miestností na slnečnú stranu, čo má energetické aj psychologicko-pohodové výhody. Všeobecne sa miestnosti v solárnom dome orientujú v závislosti od ich náročnosti na teplo.
Akumulácia tepla - teda zhromažďovanie energie vzniká pri dopadaní slnečných lúčov na ožiarené teleso z masívneho materiálu. Krátkovlnné žiarenie zo slnka sa tak mení na dlhovlnné, ktoré sa po určitom časovom posune vyžarovaním opäť odovzdáva do okolia. Akumulačné hmoty sa využívajú predovšetkým pre tepelný príspevok v čase jeho deficitu, teda najmä v noci, počas zimného a prechodného obdobia. Vyvážený pomer tepelno-akumulačných schopností budovy a veľmi dobrých tepelnoizolačných para- metrov jej obvodového plášťa zároveň výrazne prispieva k vytvoreniu optimálnej vnútornej klímy. Akumulačná schopnosť budovy môže najmä v spojení s pasívnym využitím slnečnej energie znížiť nároky na vykurovanie a chladenie. Vyvážený pomer tepelno-akumulačných hmôt a veľmi dobrých tepelnoizolačných vlastnností jej obvodového plášťa zároveň výrazne prispieva k vytvoreniu optimálnej vnútornej klímy. Konštrukcie steny, podlahy a stropu by mali byť vyhotovené z materiálov s vysokou hustotou a špecifickou tepelnou kapacitou ako betón, tehla, kameň a pod., aby mohli slúžiť ako akumulačné hmoty.
Typy akumulácie podľa spôsobu uskladnenia energie
Okná - sú najdôležitejším prvkom na ohrievanie domu solárnou energiou. Optimálna veľkosť okien závisí od akumulačných schopností celého systému. Celková plocha okien by nemala presiahnuť 25 % plochy vonkajších stien a zároveň by nemala prekročiť štvrtinu príslušnej podlahovej plochy.Väčšie okná majú zmysel iba v kom- binácií so zásobníkmi, ktoré sa tým nabíjajú prebytočným teplom. Osobitnú pozornosť z tepelnotechnického hľadiska si vyžadujú okná osadené do strešnej roviny (vikiere a strešné okná).
Zimné záhrady - prínos zimnej záhrady k tepelným ziskom NED závisí od spôsobu jej budúcej prevádzky. V prípade snahy o vytvorenie celoročnej príjemnej klímy je nutné v skleníku vykurovať resp. značnú časť tepla odvetrať preč, čím sa jeho energetická bilancia stáva viac-menej neutrálnou. Dobrý nevykurovaný slnečný kolektor vo forme zimnej záhrady je obývateľný,ale počas 40 % denných hodín v roku. Zimná záhrada sa umiestňuje väčšinou na východnú alebo západnú stranu fasády, čím južná fasáda ostane voľná pre okná a zároveň miestnosti na severe, východe a západe môžu byť zásobované teplým vzduchom zo zimnej záhrady.
Zvláštnymi zariadeniam na pasívne získavanie tepla je Trombého stena a transparentné izolácie.
Prvoradým cieľom letnej tepelnej ochrany je zabránenie vnútornému prehriatiu priestorov. Stavebno-konštrukčné prostriedky na ochranu domu pred prehriatím zabezpečujú prijemné vnútorné prostredie hlavne v letnom období. Správnym a dostatočne účinnými opatreniami sa zároveň vylúči potreba inštalácie klimatizácie.
Ako zabrániť prehrievaniu domu v letnom období:
Energetický pasívny dom zvyšuje kvalitu obytného prostredia pri minimalizácii spotreby energie. Vďaka teplým povrchom stien a okien a neustálemu prívodu čerstvého vzduchu máte v dome veľmi príjemný pocit a minimálne náklady na prevádzku.
Výnimočnosť takéhoto domu tkvie v detailoch
Energeticky pasívny dom sa navonok nijako nelíši od bežných domov. Je zdokonalením nízkoenergetického domu. V záujme vysokej kvality obytného prostredia kladie vyššie nároky nielen na projekčnú prípravu -- najmä starostlivé vypracovanie konštrukčných detailov s minimalizáciou tepelných mostov a netesností, ale aj na dôslednú odbornú realizáciu bez akýchkoľvek odchýlok od projektovej dokumentácie.
Pretože sa teplo potrebné na vykurovanie v takomto dome získava pasívne (zo slnečného žiarenia dopadajúceho cez okná, z tepla vyžarovaného ľuďmi a domácimi spotrebičmi a z odvádzaného vzduchu), nazývame ho pasívnym. Na nevyhnutný prívod čerstvého vzduchu má v sebe zabudovaný systém núteného vetrania, ktorý vďaka rekuperátoru dokáže znížiť straty tepla vetraním takmer na nulu a zároveň regulovať množstvo privádzaného vzduchu podľa potreby. Okrem najchladnejších dní v roku pasívne zisky celkom pokryjú malé tepelné straty, v mrazivých dňoch stačí priviesť chýbajúce množstvo tepla prihriaty čerstvý vzduch. Pre porovnanie: na vykúrenie izby s plochou 20 m˛ počas studených oblačných dní stačí tepelný príkon 200 wattov, to znamená, že by takúto izbu vykúrili dve 100W žiarovky!
Potreba tepla pre existujúce objekty sa pohybuje v rozpätí 200 - 300 kWh/m2 za rok. Nové domy, zrealizované podľa súčasne platných noriem, majú spotrebu okolo 150 kWh/m2 za rok. Pasívne domy dosahujú naproti tomu mernú spotrebu tepla 15 kWh/m2.
To zároveň znamená, že takýto dom nepotrebuje konvenčnú vykurovaciu sústavu - napr. plynový kotol s radiátormi alebo s podlahovým vykurovaním. Hodnotu 15 kWh/m2 za rok definoval Dr. Wolfgang Feist, tvorca konceptu energeticky pasívneho domu a zakladateľ Passivhaus Institut Darmstadt. Vychádzal pritom z limitovaného množstva tepla, ktoré dokáže vzduch do vnútorných priestorov priviesť. Našim cieľom je zaviesť rovnaké kritériá aj na Slovensku - preto za energeticky pasívne domy považujeme tie budovy, ktorých ročná spotreba energie na vykurovanie neprekračuje horeuvedenú hranicu.
Sekcia je pripravená v spolupráci s Inštitútom pre energeticky pasívne domy www.iepd.sk
› HELUZ HIT - pasívny dom z tehál› Postavte dom s dobrou energiou › Pasívny dom ako strategická voľba› Postavte si správnu mikroklímu› Ekologická minerálna vlna, ktorá šetrí viac peňazí› Dobrá izolácia splna vysoké nároky na kvalitu vzduchu v interiéri› Sklená minerálna izolácia Knauf Insulation s ECOSE® Technology› XELLA - Energetická certifikácia budov › Energeticky pasívny dom› Environmentálne materiály› Komplexná príručka o využívaní slnečnej energie› Príklady využívania slnečnej energie v praxi› Prečo recyklovať staré spotrebiče?
